|
|
|
|
|
Opera Slovakia, 31. DEZEMBER 2018 |
AGATA SCHINDLER |
|
Strauß: Die Fledermaus, Semperoper Dresden, 29. und 30.Dezember 2018
|
|
|
Highlights z Netopiera s
debutantom Jonasom Kaufmannom v Drážďanoch
|
Na sklonku starého roka si už dlhú dobu v Drážďanoch podávajú kľučky
umelci svetového mena a významu. Nebolo tomu inak ani na konci roka 2018 na
silvestrovských koncertoch Staatskapelle Dresden na pôde Semperovej opery.
Mimoriadne očakávaným umelcom bol na dvoch koncertoch, v dňoch 29. a 30.
decembra, tenorista Jonas Kaufmann. Debutoval ako Eisenstein v koncertnom
uvedení Straussovho Netopiera pod hudobným vedením špičkového dirigenta
Franza Welsera-Mösta.
|
Hudobný uzáver roka kulminoval v Drážďanoch interpretačnou kvalitou. Do
kolekcie mimoriadností patrili najnovšie na koncoročných hudobných
produkciách napríklad juhoafricko-britský huslista Daniel Hope vo
Frauenkirche ako i svetoznámy chlapčenský zbor – Kreuzchor. S týmto zborom
si na vianočnom koncerte na futbalovom štadióne zaintonovalo koledy
dvadsaťpäťtisícové publikum a vystúpil s ním i huslista David Garrett. Bolo
to kontinuitné pokračovanie koncoročných vysokokarátových hosťovačiek za
posledné roky v tejto metropole na Labe, do ktorých patria aj Anna Netrebko,
Pavol Bršlík či Renée Fleming. Za spoluúčinkovanie na takýchto hudobných
podujatiach si interpretačné hudobné veličiny dajú v Drážďanoch aj patrične
zaplatiť, ceny vstupeniek sú vzdialené všetkej realite…
Na samom
vrchole hudobnej ponuky tohto roku bol na medzinárodných pódiách pohybujúci
sa tenorista Jonas Kaufmann. Na pôde Semperovej opery nebol neznámym, na
dvoch koncoročných koncertoch nadviazal na svoju úspešnú spoluprácu so
Staatskapelle Dresden a dirigentom Christianom Thielemannom pri príležitosti
200. jubilea narodenia Richarda Wagnera. Tentokrát však šlo o diametrálne
iný žáner.
Prečo Netopier?
Pod názvom Spôsobilo to šampanské
zaznel s Kaufmannom na drážďanských silvestrovských koncertoch prierez
operetou Netopier. Prečo sa vlastne táto opereta volá Netopier? Vysvetlenie
je jednoduché: pred rokmi vystavil Gabriel von Eisenstein svojho priateľa,
notára dr. Falkeho, trápnej situácii. Po návšteve maškarného plesu nechal
Eisenstein priateľa oblečeného do kostýmu netopiera spať na lavičke v parku.
Po vytriezvení kráčal domov vážený notár za posmechu okoloidúcich ako
netopier. Notár Falke sa v operete mstí Eisensteinovi za túto noc, privedie
ho do trápnej situácie s vlastnou manželkou Rosalinde.
Netopier v
koncertnej verzii
Od premiéry Netopiera v Theater an der Wien (1874)
ubehlo neuveriteľných 144 rokov. Dirigoval ju autor hudby, kráľ viedenského
valčíka, skladateľ Johann Strauss ml. Od tých čias zaznamenala táto opereta
stovky uvedení – scénických i koncertných. Navyše, kompaktnosť a originalita
vymanila toto hudobnojaviskové dielo z produkcií čisto operetných stánkov a
Netopier je už dávno doma i na operných scénach hádam všetkých kontinentov.
O jeho prvé uvedenie v opernom dome, čo bolo naprosto nezvyklé, sa
nepostaral nik významnejší ako Gustav Mahler. Stalo sa tak dvadsať rokov po
viedenskej premiére. Mahler uviedol Netopiera v roku 1894 v Hamburgskej
opere. Po tomto odvážnom kroku sa stal Netopier spolu so Straussovými
operetami Cigánsky barón a Noc v Benátkach neodmysliteľným repertoárom
veľkých i malých operných scén, ako i veľkých i menej významných sólistov a
dirigentov.
Počuť a vidieť Netopiera v hviezdnom obsadení je
zriedkavým, ale vždy neobyčajným zážitkom. Takým bolo i jeho koncertné
uvedenie na pódiu tzv. koncertnej izby architektonicky prekrásneho a
exkluzívneho hudobného stánku akým je Semperova opera (navštívený koncert
30. 12. 2018). Netopier tu nepotreboval žiadne novovytvorené scénické
pozadie. Okrem schodov umiestnených krížom cez orchester, niekoľkých
zrkadiel a dvoch veľkých lustrov ostalo všetko v ,,civilnej” rovine,
sólisti, orchester a zbor zdieľali jeden a ten istý spoločný priestor. A
napriek tomu sa všetci trblietali v neobyčajnom svetle a v pestrosťou
hýriacich farbách. Vizáž a akcie protagonistov na javisku dokonca v ten
večer splývali s obecenstvom, boli akoby vystrihnuté z publika: slávnostné
róby dám, smokingy pánov, nálada uvoľnená po pohároch šampanského na jednej
i druhej strane… A to všetko zasadené do excelentne a jedinečne inšpirujúco
hrajúceho domáceho prvotriedneho orchestra a do jedinečnosti hudby
Netopiera.
Na pódiu samé hviezdy
Koncert zostavený z výberu
toho hudobne najlepšieho, čo opereta ponúka, bol jeden a polhodinovým
nekonečným brilantným reťazcom plynúcich a prelýnajúcich sa jednotlivých
hudobných čísel, bez hovoreného slova. Na pozadí prešľapov a dvojitej
morálky takzvanej dobrej spoločnosti sa rozvinula hudobne odviazaná groteska
plná podarenej pikantérie, irónie a zápletiek z viedenských salónov. Hneď
pri prvých tónoch predohry som si spomenula na svoje prvé stretnutie so
skutočne (interpretačne) dobrým Netopierom. Písal sa 1. január 1991, neskoro
popoludní mi boli celkom nečakane ponúknuté vstupenky na večerné
predstavenie do opery vo Viedni. Tam som zhliadla Schenkovu inscenáciu
Netopiera pod taktovkou Plácidoa Dominga s takými sólistami ako Walter Berry
(riaditeľ väznice Frank) a Brigitte Fassbaender (Princ Orlofsky). Na javisku
a v orchestrálnej jame to priam iskrilo!
Podobne, ba myslím oveľa
intenzívnejšie, to iskrilo aj tentokrát v Drážďanoch. Štýlovo suverénny
dirigent, Rakúšan Franz Welser-Möst, bývalý šéf Viedenskej štátnej opery,
terajší hudobný riaditeľ Cleveland Orchestra, vniesol do atmosféry divadla
nefalšovaý viedenský valčík i pravý maďarský čardáš a majstrovsky istou
taktovkou viedol celý večer sólistov, orchester i zbor tajuplnými hudobnými
zákutiami Netopiera. Bol to koncert melódií a top hlasov, ktorý pojednával o
párty so šampanským u Princa Orlofského (Elisabeth Kulman). Do tejto
spoločnosti zatiahol notár Dr. Falke (Sebastian Wartig) i svojho priateľa
Gabriela von Eisensteina (Jonas Kaufmann), ktorý tam narazil na rozkošnú
Rosalinde, vlastnú manželku preoblečenú za maďarskú grófku (Rachel
Willis-Sřrensen). Story sa v operete stáva postupne neprehľadnou, zápletky
treba rozuzľovať, k tomu napomáhalo libreto operety publikované v bulletine.
Na koncertom pódiu mali publiku poskytnúť pomoc moderátor Sky du Mont a jeho
pomocníčka Christine Schütze. Tí boli elegantní, ale nadbytoční. Aj bez ich
asistencie by sa bol rozvíjal hudobný ohňostroj sopranistiek a
mezzosopranistiek, tenoristov a barytonistov. Zámerom tohoto ohňostroja bolo
jediné: vychutnať si grandióznosť speváckych hviezd do samého dna a aspoň na
chvíľu snáď dať zabudnúť na problémy, s ktorými nepochybne každý človek v
nejakej forme bojuje.
Vrcholné momenty
Bol to nezabudnutelný
večer v trojštvrťovom takte s neopakovateľným šarmom a ,,švungom”. K
nezabudnuteľným momentom večera patrila napríklad veľká sopránová ária
Princa Orlovského (Elisabeth Kulman), valčík Brüderlein und Schwesterlein –
Du und du v podaní operného zboru (Sächsischer Staatsopernchor Dresden) a
septeta sólistov, ďalej slávny, tzv. Hodinový duet Rosalindy a Gabriela von
Eisensteina (Rachel Willis-Sřrensen a Jonas Kaufmann), či sopránová ária
Spiel ich die Unschuld vom Lande slúžky Eisensteinovcov (namiesto avizovanej
Tuuli Takala podanej v bleskovom záskoku Nikolou Hildebrand). Ale mohla by
som pokračovať a menovať všetky ďalšie duetá a tercetá. Všetky boli
presvedčivé, v každom jednom sólistovi išlo v medzinárodnom meradle o
ostrieľané krásne hlasy, ktorým je vzdialená všetka ťažkopádnosť, ktoré s
bravúrou kráčali cez rôzne technické bariéry a rytmické kaskády, ktoré aj
svojimi hereckými schopnosťami na koncertnom pódiu umocňovali Straussove
intencie nadčasovej hudby. Nielen Eisenstein Jonasa Kaufmanna venoval svoje
srdce i hodinky neznámej grófke, ale aj celý interpretačný aparát – sólisti,
orchester, zbor a samozrejme dirigent – slúžil srdcom a celou váhou svojho
talentu Netopierovi, za ktorého geniálne momenty bolo na vine šampanské.
Hviezda večera
Od začiatku však bolo jasné, kto sa stane hviezdou
večera, kto si publikum podmanil, koho odmení preplnená sála opery najväčším
potleskom. Bol to Jonas Kaufmann, ktorému sa splnilo konečne tajné prianie.
V dňoch 29. a 30. decembra debutoval v Drážďanoch v úlohe Gabriela von
Eisensteina v najparádnejšom kuse zlatej operetnej éry. Do svojho
protagonistu vložil všetku svoju charizmu a sexappeal, svojím obdivuhodným
modelovaniaschopným tenorom debutoval v úlohe komponovanej pre barytón,
akoby ju Strauss ušil pre neho. Aj priam magické vyžarovanie jeho osobnosti
sa podieľalo bezo zvyšku na hudobnom i hereckom úspechu (napriek koncertnému
uvedeniu si Kaufmann našiel priestor na šarmantné herecké akcie).
Jonas Kaufmann má okrem obrovského daru v hrdle odteraz aj novú atraktívnu
repertoárovú úlohu, v ktorej je jednoducho obdivuhodný! Hlasovo, intonačne,
herecky i štýlovo. Áno, aj štýlovo, pretože uchopiť štýl tejto
viedensko-budapeštianskej zvodnej hudobnej proveniencie vôbec nie je
jednoduché. A tu sa treba vrátiť k dirigentovi a pod ním obdivuhodne
znejúcej Staatskapelle Dresden, špecialistky na Wagnera a Richarda Straussa.
Franz Welser-Möst uchopil Netopiera už v predohre za ten najbrilantnejší a
najpôvabnejší koniec, hudobne v ňom obrazne putoval od jedného valčíka k
ďalšiemu a zo spojovacích úsekov medzi nimi vytvoril oázu napätia a
nedočkavosti. Dirigentov nepochybne vrodený cit pre agogiku bol základom tak
úspešne plynúceho večera.
Po takomto koncerte mohlo naozaj zaslúžene
prísť na rad šampanské… Bol to dlhý a úžasný predsilvestrovský večer. Dve
hodiny po ukončení koncertu totiž bežal už ten istý Netopier s Jonasom
Kaufmannom v televízii na programe ZDF. Príležitosť pre ďalšie šampanské,
pre umelcov i pre poslucháča v domácom televíznom kresle…
|
|
|
|
|
|